Jdi na obsah Jdi na menu
 


Demänovská dolina, 23.4.

účastníci: siňo, zdeno

Tento deň som sa doma nudil a písal som si so zdenom, čo ide robiť. Bolo predpoludnie a on sa práve ulieval zo školy. Napísal, že sa chystá sadnúť na bicykel a príde ku nám na Podbreziny. Tak som mu navrhol, že sa môžme ísť previezť napríklad do Demänovskej doliny. Ešte sme skúšali niekoho zavolať, ale nič z toho. Zdeno sa ozval asi 13:55, že už je na benzínke v Okoličnom a mám prísť ku Bille. Tak som tam hneď švihal, hoci mi bolo treba srať, ale nechcel som, aby namňa dlho čakal... Keď sme sa stretli, poobdivovali sme naše tátoše :D Oba boli mierne zhrdzavené, môj (teda sestrin) mal parádnu osmičku, a zdeno mal zase dačo so 7-kolieskom vzadu :) Treba spomenúť počasie, ktoré bolo fakt super, slnečno a asi 19 stupňov, slabý západný vietor :) Ešte sme šli po jeleňa a po igra, ale nikto z nich nebol doma. Potom sme skúšali nájsť Gerrarda v jeho škole. No zistili sme, že to nemá cenu, a konečne sme sa vybrali na našu púť. Obaja sme boli dobre vyzbrojení, ja turistická a zdeno cykloturistická mapa :) Zdeno ešte nebol v Demänovskej na bicykli, tak som mu ukázal, ako sa veci majú. V centre Mikuláša sme boli o 14:35. Zabočili sme na dialničný okruh a odtiaľ stále miernym stúpaním hore. V Demänovej nás zaujala krčma na ľavo od nás :) Nasledovala trochu nudná pasáž, ale zato s celkom dobrým výhľadom na hory, napríklad na Poludnicu a tiež tam okolo boli celkom pekné lúky. Prvá chata alebo hotel, okolo ktorej sme dnes šli, bola reštaurácia Demänovka. Popri nás napravo tiekla tiež Demänovka, ale škoda že nie tá pravá :P Vošli sme konečne do lesa. Vpravo bola odbočka na Pavčinu Lehotu, potom ďalej predaj rýb, najluxusnejší hotel v doline, Tri studničky. A všelijakých malých i trocha vačších chatiek s menami ako Janka, Katka atď. tam bolo z jednej aj z druhej strany cesty na mraky. So zdenom sme hodnotili, v ktorej by sa ako pilo a koľko by sa nás zmestilo. Potom chatková oblasť skončila a mohli sme obdivovať už len prírodu :) Teda presnejšie chaty už boli len kde-tu. Mne sa chcelo strašne srať, tak sme si spravili asi 10-minútovú prestávku... :) Hňeď sa ťahalo lepšie ;) Na našej púti sme najprv prešli okolo Demänovskej ľadovej jaskyne, o asi 3 kilometre ďalej bola Demävovská jaskyňa slobody. Okolo nás bola krásna príroda, ale aj hrozivé 100-metrové skaly :) Zdeno ťahal celkom dobre, až som jeho tempu nevládal. V jednom momente sa spýtal, že kde je Lance Armstrong. Dobrá otázka, bol som trošku ďalej za ním no :) Ale poučil som ho, že pri vyššom stúpaní by už mal ísť každý svojim tempom. A veru za odbočkou pri hoteli SKI to už nebola žiadna sranda :) Na moje príjemné prekvapenie nás čakalo ťažké stúpanie po serpentínach :) Zdeno v jednom momente zastal, lebo mu vadilo Slnko či čo, ja som pokračoval ďalej, tak do cieľa sme šlapali po samom. Inak odtiaľ zhora už tá spomínaná skalka nevyzerala tak hrozivo ;) Nejak sme to vyšli, bolo 15:52 a dostali sme sa na rovinku, kde bolo také malé pliesko, na ktorom plávali kačičky a popri ňom sa prechádzali chlapci z Horskej služby so svojím psom. Išli sme ďalej ku hotelu Grand, k nášmu cieľu. Tam sme sa pofotili zdenovým mobilom a poobzerali zasnežené končiare Nízkych Tatier. Potom sme vyšliapali trochu vyššie, či tam nebude ešte lepší výhľad na hory. Zabočili sme doprava smerom ku Mikulášskej chate. Cestou ku nej sa nám naľavo naskytol nie príliš príjemný pohľad na veľký rozostavaný hotel... :-/ Niekto sa asi prepočítal, keď to začal stavať. Mikulášska chata 1043 m.n.m. či koľko. Pozrel som do mapy a zistil som, že za ňou je chodníček okolo Vrbického plesa až ku hotelu Grand. Tak sme sa tade vybrali. Skúsili sme vodu, zhodnotili výhľad na hrebeň a spustili sa ku Grandu. Zdenovi sa najviac páčila táto časť túry. Bolo asi 16:20. Spúšťanie z kopca je vždy odmenou za to šliapanie hore, ale až po hotel SKI bol ešte na ceste posyp zo zimy, tak si bolo treba dávať pozor. Ale odtiaľ sme si to už užili. Zdenovi pri tom jašení, keď skákal s bicyklom, vypadol mobil, ale prežil to :) Pohodička až do Liptovského Mikuláša, počas nej som Zdenovi povedal, že pôjdem s ním aj na Borovú Sihoť. Do mesta sme dorazili o 16:55, chytali sme všetky červené na semaforoch, ale inak sme si to turovali skoro 30-kou až za mesto. Fú, pri tomto som už dobre cítil stehná. Naďalej sme pokračovali asi tak 26 km/hod, ale potom sme si povedali, že poďme dákou normálnou rýchlosťou :) Ale Zdenovi to aj tak nedalo, hoci už aj jeho boleli nohy :) Na Borovej sme si oddýchli, napili sme sa, nabrali si každý do flašky zdravú vodu a šli ta het. Na hlavnej ceste sme sa rozišli o 17:45, ja som prišiel domov na Podbrezinách o 18:10, Zdeno v Dovalove o 18:02.
 

Náhledy fotografií ze složky Cyklotúra Demänovskou dolinou

Komentáře

Přehled komentářů

hhh :))

(sino, 30. 9. 2007 11:58)

no ty si frajer... vies ake fajne stupanie je hore? :P

nooo

(Gerrard, 18. 6. 2007 23:09)

po 3 studnicky hej , inak hore iba na buse som chodil

volanie

(sino, 2. 5. 2007 13:30)

snazil som sa stewo :) gerrard akoze poznas dokonale? si tam uz bol na biku??

no skoda

(Gerrard, 1. 5. 2007 19:04)

skoda ze som nebol , lebo tu trat hore poznam dokonale :)

jjjj

(stewo, 30. 4. 2007 21:47)

hej sino.slabo ale pocul

500 metrov

(sino, 27. 4. 2007 12:42)

inak zdeno počul si keď som ti zhora kričal, že už len 500 metrov?